Duchovný otec Július Chalupa
Zosnulý duchovný otec Július Chalupa
8.1.1950 - 24.6.1991
Patrón: SKr

Július Chalupa sa narodil 8. januára v Chlebniciach na Orave v chudobnej rodine kováča Chalupu. Po skončení strednej všeobecnej vzdelávacej školy v dolnom Kubíne v roku 1968 nastúpil na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu UK do Bratislavy. V roku 1973 prijal kňazskú vysviacku a nastúpil na krátky čas do Liptovskej Lužnej ako kaplán. Pre aktívnu prácu s mládežou sa po návrate zo základnej vojenskej služby nemohol vrátiť na svoje kaplánske miesto a ani do Liptovského okresu. Po štyroch mesiacoch mimo pastórácie v roku 1976 nastúpil ako kaplán do Podolínca, kde sa úspešne venoval vo filiálke aj pastorácii Rómov. V roku 1978 bol preložený za kaplána do Smokovca. Od roku 1980 do roku 1987 bol farárom vo farnosti Tvarožná s dvomi filiálkami Hradisko a Vlkovce. Od roku 1987, päť rokov, pôsobil vo farnosti Tvrdošín, kde náhle po polnoci s nedele na pondelok, v deň narodedín sv. Jána Krstiteľa, 24. júna 1991 zomrel.
Vitalita jeho osobnosti mu nedovoľovala žiť polovičato, ani priemerne. Vynaložil veľa síl a prostriedkov (v čase neprajného komunizumu) na zveľadenie Božích chrámov i farských budov. Krása obklopujúca človeka pôsobí spätne na jeho vnútro , upozorňoval Chalupa. Krásno je však akoby symbol vyjadrujúci túžbu obklopiť sa Božou prítomnosťou, aby ona potom vplývala na človeka. Július Chalupa vedel žasnúť nad láskou Trojjediného Boha k človeku a ľudí učil túto lásku opätovať, o čom svedčia aj jeho texty k piesňam, zvukové nahrávky piesni i hovoreného slova, no predovšetkým jeho homílie.
Osobné svedectvo: Ďakujem Bohu, že som mohla byť v rokoch 1980 až 1987 spolu s ďalšími mojími rovesníkmi, v našej farnosti, duchovnou dcérou duchovného otca Júliusa Chalupu. Formoval ma vo veku od mojích desiatích do sedemnástich rokov. Je to veľká Božia milosť, že taká malá dedinka ako je naša, Hradisko, s počtom obyvateľov 100, mohla zažiť pastoráciu svätého kňaza. Nedá sa v krátkosti opísať bohatstvo jeho pastorácie. Avšak je pravdou, že Július Chalupa už v roku 1980 praktizoval to, čo mnohí kňazi teraz v roku 2011 začínajú objavovať ako niečo nové, moderné a potrebné pre dnešnú pastoráciu dospelých, mládeže i detí.
Ale to, čo mnohým dnešným kňazom chýba je ochota rovnako dôležito sa venovať malému počtu ľudí a rovnako zodpovedne sa pripravovať na homílie, hoci sú len pre niekoľko starých žien v kostole. Július Chalupa dokázal odslúžiť veľmi peknú detskú sv. omšu vo farskom kostole kde bolo 50 detí a tú istú sv. omšu na filiálke, kde bolo v kostole 5 detí. Rovnako veľmi dobre pripravená nedeľná homília a sv. omša odznela v kostole, kde bolo 200 ľudí i v kostole kde bolo 20 ľudí. Sväté omše s malým počtom ľudí neskracoval, ale slúžil ich veľmi dôstojne a slávnostne. Pre Júliusa Chalupu mal každý človek, každý jednotlivec, veľkú hodnotu a nikoho nezaznával a nikoho nepodceňoval. Hovorieval: „Každý z Vás je veľký originál Boží!“
Po ukončení základnej školy som nastúpila na gymnázium. Prvý deň po príchode z gymnázia domov som šla na sv. omšu a pred kostolom som stretla pána farára Júliusa, ktorý sa so mnou začal rozprávať a začal mi vykať. Ja som sa s prekvapením spýtala. Pán farár prečo mi vykáte? On odpovedal: „Pretože ste študentka gymnázia a  študentom učitelia vykajú.“ Ja som so slzami v očiach prosila: „Pán farár prosím tykajte mi, veď ja som sa nezmenila.“ A otec Julko odpovedal: „Dobre budem Ti tykať, ale nikdy nezabudni, že si v Božích očiach veľká osobnosť.“ Duchovný otec Július Chalupa dobré vedel, že pochádzam z malej dedinky, z chudobnej rodiny, že dojím kravy a čistím hnoj od ošípaných, napriek tomu nielen vo mne ale v každom človeku videl veľkú osobnosť podľa Božej predstavy. A v tomto je pre každého kňaza a každého vychovávateľa veľkým vzorom.
Modlime sa:
(Jedna z mnohých modlitieb Júliusa Chalupu, na konci homílie podľa evanjelia Mt 25, 14-30)
Dobrý Bože, človeku, ktorý si svoje schopnosti nenecháva pre seba, ponúkaš najväčší talent – vojdi do radosti svojho Pána. Pane, Ty obdivuješ človeka, ktorý dobré srdce ponúka druhým. Bože, pomáhaj nám, aby sme mali dobré srdcia a aby sme si ich nenechávali pre seba. Ďakujem Ti Pane za každého človeka, ktorý sa priblížil ku mne so svojím dobrým srdcom. Bože, daj mi silu, aby som nezatrpkol voči človeku, ktorý prichádza ku mne bez srdca. Ďakujem Ti Bože, že Ty si Bohom s milujúcim srdcom. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.
Porov.: CHALUPA J.: Posila v slove A, B, C, Bratislava: Effekt, 1993.

„Je veľmi ľahké  závidieť svätým,
nie je jednoduché stávať sa svätými.
Prosím milované dcéry chcite byť sväté.
Všetko čo robíte sa snažte konať v súlade s Božou Vôľou.
Všetky naše namáhania sú zbytočné bez Božieho požehnania.
Každá bolesť prijatá od Boha je radostná bolesť.“