Povýšenie Svätého Kríža

V nedeľu 13. septembra 2020 som sa zúčastnila slávnostnej procesie pri príležitosti sviatku
„POVÝŠENIA SV. KRÍŽA“. Bola to „malá púť“, ktorá začala pred katedrálnym kostolom sv.
Martina a končila sv. omšou u dominikánov, v kostole P. Márie Snežnej, ktorý bol v ten deň
dopoludnia konsekrovaný. Slávnostný charakter celej procesie zdôrazňovali zástavy, obrazy,
relikvie sv. Kríža, prítomnosť kňazov, zasvätených osôb, Maltézsky rád, skauti a účastníci
všetkých vekových kategórií. Putovanie bolo vo veľkej miere prespievané (korunka Božieho
milosrdenstva, litánie, piesne) a od „Sokolovne“ začala pobožnosť Krížovej cesty. Kalvárskym
vrchom sa úžasne ozývala dojímavá pieseň (medzi jednotlivými zastaveniami) – „Ježišu
ukrižovaný, ľutujem hriechy ľutujem, Ježišu ukrižovaný, Kyrie eleison“. Jedno obnovené
historické zastavenie (P. Ježiš sa stretáva so svojou Matkou), bolo pri tejto príležitosti
posvätené.
Bol to druhý ročník takto organizovanej procesie a dúfam, že ich bude stále viac. Je dobré, keď
sa ku kresťanským hodnotám budeme verejne prihlasovať. I keď okoloidúci sa väčšinou
pozastavili aby fotili, verím, že u niekoho to vyvolalo aj hlbšie zamyslenie. Sama som uvažovala
nad významom kríža. Naozaj musí byť „kríž“ súčasťou ľudského života? Každý s ním kráča, či
už je malý alebo väčší, či je to choroba alebo nezamestnanosť, či sa mu bráni alebo ho prijíma.
Keďže všetci túžime po láske, odpoveď nachádzam v slovách sv. Jána Pavla II : „Lásku bez kríža
nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš“. Ježiš nám svojím utrpením a obetovaním ukázal nielen
lásku, ale aj CESTU, ktorou máme kráčať. Snažme sa povýšiť vo svojich životoch lásku k Bohu
a k blížnym nad všetko ostatné. Veľkou posilou nám môže byť eucharistický Ježiš a modlitba
kresťanského spoločenstva.

Mária Ľubica

aaaaaaaaaa