List duchovného otca Jozefa Jaraba

Oslavujme narodenie Krista,

nášho Pána, Vládcu, Spasiteľa,

ktorý nás k sebe prijať sa chystá,

velebme svojho Vykupiteľa!

/Christmas Sonnet, R.Š./

.

„Velebme svojho Vykupiteľa“ veď On prišiel, aby sme mali život a mali ho hojnejšie, teraz i potom… „ktorý nás k sebe prijať sa chystá!“

V mojom rodnom kraji sa na Vianoce vinšuje: „A ja vám vinšujem na Svätu viliju, žeby vám Pán Boh dal druhej še dočekac, s menšima hrichami, z Božu miloscu, hojnejšich spokojnejších, zdravšich rokoch še dožic jako sme prežili!“

Málokedy v rokoch života predtým chcem toto prianie „zdravších rokov“ tak silno podporiť žičením i prísľubom modlitby a popriať vám i vašich blízkym tento veľký dar života o ktorom nás tak silno presvedčil ostatný čas.  

Posolstvo poslaného Slova pre nás všetkých aj v tieto Vianoce nech nám prinesie

Nádej: často zvykneme vravieť o „svetle na konci tunela“ a zabúdame, že tunel života potrebuje aj svetlo počas cesty v ňom. A také svetlá pápež František  ponúka v troch slovách. Sú ľahko zapamätateľné a  zároveň sa môžu pre nás stať programom obsahu Vianoc: 

očista pamäte, nádeje a bdelosti.

 .

Prajem každému z nás prežiť Vianoce s obnovenou pamäťou na dobra života, ktoré tak hmatateľne vnímame práve na Vianoce, s nádejou, že sa s Božou pomocou lepšie postaráme o náš život, o náš vnútorný i vonkajší domov a dni pred nami budeme žiť s obnovenou bdelosťou, pretože Pán prišiel do dejín v  Betleheme, prichádza každý deň, v každej chvíli, do nášho srdca a tiež pride na konci života každého z nás. Vianoce nás pozývajú  privítať Ježiša bez strachu. Ak mu dokorán otvoríme dvere nášho života, všetko sa dostáva do nového svetla a rodina, práca, utrpenie, zdravie, priateľstvo sa stávajú príležitosťami objaviť jeho utešujúcu prítomnosť. Len musí dôjsť k nahromadeniu dobrých túžob v nás, ktoré potom prinesú jeho príchod k nám… A to si v tomto čase najviac žičíme.

.

Okolo obeda bolo na vianočnom trhu o čosi pokojnejšie, a tak pani Hermína po prvýkrát spozorovala asi 5 ročného chlapčeka, ktorý stál pri jej stánku. Ako dlho ju on pozoroval, nevedela, a tak sa ho spýtala: „Malý chlapček, čo by si si prosil?

Zľaknutý utiekol preč a zmizol za veľkými farebnými dverami domu oproti. Ale predsa o 10 minút sa vrátil. Nesmelo, s tmavými očami plné strachu, stál trochu stranou. Pani Hermína sa na neho milo povzbudivo usmiala. Nesmelo sa teda priblížil a povedal: „Chcel by som jednu veľkú kyticu pre moju mamu. Ona leží v tomto dome oproti v posteli a je chorá.“ Pani Hermína sa pozrela hore na ošúchanú fasádu domu. „Tu je“, povedala a podávala malému chlapcovi peknú malú kytičku. Ale malý chlapček energický pokrútil hlavo a povedal: „Nie, ja si prosím celkom veľkú kyticu, tú oproti.“ „Ale táto kytica je príliš drahá.“ „To nevadí, ja to môžem zaplatiť. Beriete aj zlato?“ Pani Hermína  zmätene sa pozrela na malého chlapca. Malý chlapček siahol do svojej tašky a vytiahol poskladaný lístok, ktorý mu daroval jeho starý otec. „Starý otec mi povedal, že toto má hodnotu zlata.“ Pani Hermína zobrala lístok a ticho ho prečítala. Zamyslene ho opäť poskladala a povedala: „V každom prípade, tento prostriedok na zaplatenie ma vysokú hodnotu.“ A podala najväčšiu a najkrajšiu kyticu malému chlapcovi. „Dostanem aj nejaký výdavok z tohto zlata naspäť?“ „Žiaľ, ja nemám žiadne takéto zmenené peniaze.“ povedala pani Hermína a podala tento vzácny lístok, ktorý mal hodnotu zlata, naspäť chlapčekovi so slovami: „Ty ho budeš ešte určite potrebovať.“

Naradovaný chlapček prebehol s kyticou cez cestu a utekal rovno ku svojej mame, aby jej priniesol darček.

Predavačka z vedľajšieho stánku to všetko počula, a tak sa spýtala svojej kolegyne. „Čím platil tento malý chlapec?“ „Tým najhodnotnejším, čo mal. Lístkom, na ktorom stálo: „Milý Mirko, nech Ťa Boh po celý Tvoj život sprevádza, chráni a požehnáva. S láskou Tvoj starý otec.“

.

Prajem vám požehnané Vianoce a aj dni nového roka 2022 a celý náš život nech je Ním sprevádzaný, chránený a žehnaný!   

S úctou

Jozef Jarab